Nutričný deficit je v dnešnej dobe veľmi rozšírený, aj keď máme prebytok potravín. Teda, aspoň ich tak nazývame. Každý jeden supermarket je zásobený neuveriteľným množstvom tovaru určeného k priamej konzumácii a surovín prípadne polotovarov určených k výrobe jedál.
Dostáva sa nám toho toľko, že sa v tom už len ťažko dokážeme orientovať. Písmenká na obaloch sú väčšinou také malé, že ich polovica populácie nedokáže prečítať alebo sa použijú označenia (“E-000”), ktorým rozumie len odborná verejnosť. Bežný konzument je stratený!
Nutričný obsah
Téma o ktorej sa nehovorí! Existuje zopár hodnôt a látok ktoré sú uvedené na obaloch aj s príslušnými množstvami. Väčšinou sú to všetko umelo pridávané aditíva označované písmenom “E”. Sleduje sa hlavne povolené množstvo konkrétnych látok, aby sa neprekročilo tzv. kritické množstvo. Pochopiteľne v stave, v ktorom to kupujete. Zväčša surové. Čiže, ak surovinu budete variť a vyparí sa z nej voda, tým uvedené látky skoncentrujete a hravo sa môžete dostať z kategórie podkritickej do kategórie prekračujúcu všetky normy.
Dvojnásobný držiteľ Nobelovej ceny Dr. Linus Pauling vyhlásil:
“Takmer za všetkými ťažkosťami hľadajme deficit výživy!”
Kombinácie
Za najväčšie tabu vo výrobe a distribúcii potravín obsahujúcich umelo vyrábané a pridávané aditíva (éčka) považujem absenciu akejkoľvek informácie, čo s čím je možné kombinovať a v akých množstvách!
Zoberme si príklad:
Nedeľný obed. Zoberieme sa do obchodu a nakúpime všetky potrebné suroviny. Aby sa nám dobre rátalo, povedzme desať. Každá z tých desiatich surovín bude obsahovať dajme tomu tri pridané chemicky vyrobené aditíva (a to sme ešte veľkorysí). Prinesieme to domov a tu sa z nás okamžite stáva “alchymista”!
Už z chémie na základnej škole vieme, že “spájaním” jednotlivých chemikálií prichádza k chemickej reakcii a vznikajú rôzne “zlúčeniny” a iné chemické látky. Väčšinou sa tak deje ešte aj za prítomnosti tepla (varenie, pečenie, grilovanie a pod.), kde prichádza k ďalšej zmene uvedených aditív (chemikálií). Myslíte si, že nutričný deficit ste obedom zažehnali?
Kľúčové na tomto procese je fakt, že absolútne nikto netuší, čo vyrobíte a čo budete konzumovať.
Pretože nikto nevie ako a čo vlastne skombinujete – vy ste ten alchymista!
Prirodzený nutričný obsah potravín
Na čom im záleží je profit, a preto sledujú len tie ukazovatele o ktorých vedia, že ich viete v predajne identifikovať. Farbu, tvar, vôňu a a niekedy aj chuť. NIČ INÉ! Samozrejme, česť poctivým domácim pestovateľom.
Ďalší faktor, na ktorom ako tak záleží je trvácnosť. Preto sa potraviny ožarujú a špeciálne skladujú (v dusíkových atmosférach). Obsah živín absolútne nikoho nezaujíma, pritom to je faktor ktorý je najdôležitejší!
To je to čo nás živí – ŽIVINY!
Čo ovplyvňuje kvalitu organických potravín
Pôda a jej kvalita
Skúste sa ísť niekedy pozrieť ako vyzerá pôda po zoraní na bežných poliach. Je tvrdá ako betón a čo je dôležitejšie, absentuje v nej akýkoľvek život. Chemickými hnojivami, pesticídmi a herbicídmi sme ju vlastne zničili. Ako chceme, aby v nej niečo hodnotné vyrástlo? Odkiaľ majú rastliny na nej rastúce brať tie živiny (minerály a pod.)? Nemajú odkiaľ!
Ak chcete vidieť pôdu bohatú na živiny, choďte do ničím a nikým nenarušeného lesa. Nájdete tam pôdu plnú hodnotných látok, kyprú, čiernu a hlavne, plnú života. Len v takejto pôde môže vyrásť rastlina obsahujúca to, čo náš organizmus bytostne potrebuje!
Znečistené životné prostredie
Pôda, vzduch, voda. Skoro všetko sme už stihli zničiť. Ľudia, ktorí majú možnosť bývať v domoch so záhradkami sa väčšinou o tie záhradky príkladne starajú. Pestujú rôzne okrasné stromčeky, kvety, vzorové trávniky a zabúdajú, že našou záhradou je celá naša krásna planéta!Vyvážime nimi svoj nutričný deficit? Nie, nezachránia nás pekné balkóny a záhradky, musíme sa začať starať o celú planétu!
Iné prostredie na život mať nebudeme. Akú kvalitu bude mať moja záhradka pri dome, keď bude kontaminovaná spodná voda, alebo keď niekde povyše bude skládka toxického odpadu, prípadne v susedstve bude nejaká fabrika vypúšťať do ovzdušia ťažké kovy?
Keď otrávime poslednú rieku, pôdu, vzduch a vyrúbeme posledy strom, potom zistíme, že peniaze sa jesť nedajú!
Predčasné zbery, preprava potravín
To, že sa ovocie zbiera ešte nedozreté, zabalí do fólie a prepravuje z kontinentu na kontinent – to je tragické. Tešíme sa síce z nápojov, z výberu a sortimentu, z exotického ovocia.Je to však skutočne to, čo nám má prinavrátiť zdravie? Práve vo chvíli, keď ovocie dozrieva, potrebuje najviac slniečka. Koľko slnečných lúčov prenikne do kontajnera s ovocím či zeleninou?
Ožarovanie potravín
Ani jeden ľudský organizmus sa necíti komfortne po ožarovaní. Tí, ktorí to skúsili, by vám o tom vedeli rozprávať. My ožarujeme potraviny v snahe predĺžiť ich trvanlivosť. Keď v nich všetko zahubíme čo z nich budeme mať?
Pridávanie aditív
Chemické aditíva “tzv. Éčka” sú v tejto dobe už pomaly absolútne nevyhnutnou zložkou priemyselne spracovávaných potravín. Každé jedno aditívum je samozrejme schválené zodpovednou autoritou a sú definované jeho maximálne hodnoty, aby sa predišlo poškodeniu ľudského organizmu.
Dve veci sú ale v téme chemických aditív tabu:
- Kombinácia!
Predstavte si situáciu, kde idete pripraviť nedeľný obed. Nakúpite dajme tomu 10 polotovarov, ktoré budú obsahovať (budeme veľkorysý) len po 3 chemické aditíva ako konzervanty, dochucovadlá, farbivá alebo arómy. Začnete pripravovať obed, a tu sa z Vás stáva doslova alchymista! Skúsme si spomenúť na hodiny chémie, kde nás učili, že zmiešaním dvoch chemikálií prebehne chemická reakcia a vzniká chemická látka úplne iná. A čo potom keď zmiešame tých látok 30! V pomeroch ktoré sme si sami vymysleli! - Tepelná úprava!
Na tých istých hodinách chémie nás učili, že tepelným pôsobením tiež meníme priebeh chemických reakcií už spomenutých chemických aditív!
Takže nikto nikdy nedokáže predpovedať čo doma skombinujete a čo v dôsledku vytvoríte a skonzumujete! A obávam sa, že to nikto ani nechce riešiť.
Ohrev potravín
Pri zohriatí potraviny na viac ako 43° C v nej likvidujeme “všetko živé”. Enzýmy a drvivú väčšinu vitamínov.
Nutričnú podvýživu spravidla spôsobuje aj priveľká konzumácia vysokokalorických ale nutrične prázdnych potravín ako biele pečivo, sladkosti, zmrzlina, hranolky a zemiakové lupienky, sladené nápoje. Síce naplnia žalúdok a zaženú hlad, ale neprinesú potrebné živiny. Mizivý objem vlákniny, živín a vysoký glykemický index týchto potravín spôsobí, že hlad sa ozýva častejšie, často dochádza k hypoglykémii a následnému ešte väčšiemu hladu, ktorý prináša náhlu silnú chuť na sladké a veľké objemy ďalších “objemových krmív”.
Tento začarovaný kruh je možné prelomiť len komplexnou zmenou zloženia stravy, doplnením živín vhodnými doplnkami výživy a obmedzením nevhodných potravín.
