Nutričný deficit – príčiny, dôsledky, riešenie

Nutričný deficit je v dnešnej dobe veľmi rozšírený, aj keď máme prebytok potravín. Teda, aspoň ich tak nazývame. Každý jeden supermarket je zásobený neuveriteľným množstvom tovaru určeného k priamej konzumácii a surovín prípadne polotovarov určených k výrobe jedál.

Dostáva sa nám toho toľko, že sa v tom už len ťažko dokážeme orientovať. Písmenká na obaloch sú väčšinou také malé, že ich polovica populácie nedokáže prečítať alebo sa použijú označenia (“E-000”), ktorým rozumie len odborná verejnosť. Bežný konzument je stratený!

Nutričný obsah


Téma o ktorej sa nehovorí! Existuje zopár hodnôt a látok ktoré sú uvedené na obaloch aj s príslušnými množstvami. Väčšinou sú to všetko umelo pridávané aditíva označované písmenom “E”. Sleduje sa hlavne povolené množstvo konkrétnych látok, aby sa neprekročilo tzv. kritické množstvo. Pochopiteľne v stave, v ktorom to kupujete. Zväčša surové. Čiže, ak surovinu budete variť a vyparí sa z nej voda, tým uvedené látky skoncentrujete a hravo sa môžete dostať z kategórie podkritickej do kategórie prekračujúcu všetky normy.

Dvojnásobný držiteľ Nobelovej ceny Dr. Linus Pauling vyhlásil:
 “Takmer za všetkými ťažkosťami hľadajme deficit výživy!”

Kombinácie

Za najväčšie tabu vo výrobe a distribúcii potravín obsahujúcich umelo vyrábané a pridávané aditíva (éčka) považujem absenciu akejkoľvek informácie, čo s čím je možné kombinovať a v akých množstvách!

Zoberme si príklad:

Nedeľný obed. Zoberieme sa do obchodu a nakúpime všetky potrebné suroviny. Aby sa nám dobre rátalo, povedzme desať. Každá z tých desiatich surovín bude obsahovať dajme tomu tri pridané chemicky vyrobené aditíva (a to sme ešte veľkorysí). Prinesieme to domov a tu sa z nás okamžite stáva “alchymista”!

Už z chémie na základnej škole vieme, že “spájaním” jednotlivých chemikálií prichádza k chemickej reakcii a vznikajú rôzne “zlúčeniny” a iné chemické látky. Väčšinou sa tak deje ešte aj za prítomnosti tepla (varenie, pečenie, grilovanie a pod.), kde prichádza k ďalšej zmene uvedených aditív (chemikálií). Myslíte si, že nutričný deficit ste obedom zažehnali?

Kľúčové na tomto procese je fakt, že absolútne nikto netuší, čo vyrobíte a čo budete konzumovať.
Pretože nikto nevie ako a čo vlastne skombinujete – vy ste ten alchymista!

Prirodzený nutričný obsah potravín

Uvedená tabuľka z výživového inštitútu v Karlsruhe v Nemecku jasne ukazuje, ako priemyselné dopestovávanie a následné spracovanie organických potravín, ktoré by nášmu organizmu mali dávať toľko potrebné živiny, dopadne. Pestovateľom a ďalším spracovateľom vôbec nejde o to, aby ste dostali do organizmu čo mu patrí.

Na čom im záleží je profit, a preto sledujú len tie ukazovatele o ktorých vedia, že ich viete v predajne identifikovať. Farbu, tvar, vôňu a a niekedy aj chuť. NIČ INÉ! Samozrejme, česť poctivým domácim pestovateľom.

Ďalší faktor, na ktorom ako tak záleží je trvácnosť. Preto sa potraviny ožarujú a špeciálne skladujú (v dusíkových atmosférach). Obsah živín absolútne nikoho nezaujíma, pritom to je faktor ktorý je najdôležitejší!

To je to čo nás živí – ŽIVINY!

Čo ovplyvňuje kvalitu organických potravín

Pôda a jej kvalita

Skúste sa ísť niekedy pozrieť ako vyzerá pôda po zoraní na bežných poliach. Je tvrdá ako betón a čo je dôležitejšie, absentuje v nej akýkoľvek život. Chemickými hnojivami, pesticídmi a herbicídmi sme ju vlastne zničili. Ako chceme, aby v nej niečo hodnotné vyrástlo? Odkiaľ majú rastliny na nej rastúce brať tie živiny (minerály a pod.)? Nemajú odkiaľ!

Ak chcete vidieť pôdu bohatú na živiny, choďte do ničím a nikým nenarušeného lesa. Nájdete tam pôdu plnú hodnotných látok, kyprú, čiernu a hlavne, plnú života. Len v takejto pôde môže vyrásť rastlina obsahujúca to, čo náš organizmus bytostne potrebuje!

Znečistené životné prostredie

Pôda, vzduch, voda. Skoro všetko sme už stihli zničiť. Ľudia, ktorí majú možnosť bývať v domoch so záhradkami sa väčšinou o tie záhradky príkladne starajú. Pestujú rôzne okrasné stromčeky, kvety, vzorové trávniky a zabúdajú, že našou záhradou je celá naša krásna planéta!Vyvážime nimi svoj nutričný deficit? Nie, nezachránia nás pekné balkóny a záhradky, musíme sa začať starať o celú planétu!

Iné prostredie na život mať nebudeme. Akú kvalitu bude mať moja záhradka pri dome, keď bude kontaminovaná spodná voda, alebo keď niekde povyše bude skládka toxického odpadu, prípadne v susedstve bude nejaká fabrika vypúšťať do ovzdušia ťažké kovy?

Keď otrávime poslednú rieku, pôdu, vzduch a vyrúbeme posledy strom, potom zistíme, že peniaze sa jesť nedajú!

Predčasné zbery, preprava potravín

To, že sa ovocie zbiera ešte nedozreté, zabalí do fólie a prepravuje z kontinentu na kontinent – to je tragické. Tešíme sa síce z nápojov, z výberu a sortimentu, z exotického ovocia.Je to však skutočne to, čo nám má prinavrátiť zdravie? Práve vo chvíli, keď ovocie dozrieva, potrebuje najviac slniečka. Koľko slnečných lúčov prenikne do kontajnera s ovocím či zeleninou?

Ožarovanie potravín

Ani jeden ľudský organizmus sa necíti komfortne po ožarovaní. Tí, ktorí to skúsili, by vám o tom vedeli rozprávať. My ožarujeme potraviny v snahe predĺžiť ich trvanlivosť. Keď v nich všetko zahubíme čo z nich budeme mať?

Pridávanie aditív

Chemické aditíva “tzv. Éčka” sú v tejto dobe už pomaly absolútne nevyhnutnou zložkou priemyselne spracovávaných potravín. Každé jedno aditívum je samozrejme schválené zodpovednou autoritou a sú definované jeho maximálne hodnoty, aby sa predišlo poškodeniu ľudského organizmu.

Dve veci sú ale v téme chemických aditív tabu:

1. Kombinácia!
   Predstavte si situáciu, kde idete pripraviť nedeľný obed. Nakúpite dajme tomu 10 polotovarov, ktoré budú obsahovať (budeme veľkorysý) len po 3 chemické aditíva ako konzervanty, dochucovadlá, farbivá alebo arómy. Začnete pripravovať obed, a tu sa z Vás stáva doslova alchymista! Skúsme si spomenúť na hodiny chémie, kde nás učili, že zmiešaním dvoch chemikálií prebehne chemická reakcia a vzniká chemická látka úplne iná. A čo potom keď zmiešame tých látok 30! V pomeroch ktoré sme si sami vymysleli!
2. Tepelná úprava!
   Na tých istých hodinách chémie nás učili, že tepelným pôsobením tiež meníme priebeh chemických reakcií už spomenutých chemických aditív!

Takže nikto nikdy nedokáže predpovedať čo doma skombinujete a čo v dôsledku vytvoríte a skonzumujete! A obávam sa, že to nikto ani nechce riešiť.

Ohrev potravín

Pri zohriatí potraviny na viac ako 43° C v nej likvidujeme “všetko živé”. Enzýmy a drvivú väčšinu vitamínov.

Nutričnú podvýživu spravidla spôsobuje aj priveľká konzumácia vysokokalorických ale nutrične prázdnych potravín ako biele pečivo, sladkosti, zmrzlina, hranolky a zemiakové lupienky, sladené nápoje. Síce naplnia žalúdok a zaženú hlad, ale neprinesú potrebné živiny. Mizivý objem vlákniny, živín a vysoký glykemický index týchto potravín spôsobí, že hlad sa ozýva častejšie, často dochádza k hypoglykémii a následnému ešte väčšiemu hladu, ktorý prináša náhlu silnú chuť na sladké a veľké objemy ďalších “objemových krmív”.

Tento začarovaný kruh je možné prelomiť len komplexnou zmenou zloženia stravy, doplnením živín vhodnými doplnkami výživy a obmedzením nevhodných potravín.