Dnes si rozoberieme “potravinu”, ktorá nám spôsobuje pravdepodobne najväčšie problémy – PŠENICA!

Ako nám pšenica škodí a môže spôsobovať problémy? Ľudstvo ju predsa konzumuje od nepamäti, je pevne vrastená do všetkých kultúr a náboženstiev. Najstaršie písomné dokumenty opisujú pšenicu a výrobky z nej, predovšetkým chlieb ako základnú potravinu človeka. Konzumuje sa na všetkých kontinentoch a všetkými národmi.

Pri biblickej poslednej večeri bral Kristus do rúk chlieb a rozdával ho svojim učenníkom so slovami, kde ho prirovnával k svojmu telu. Nepredstaviteľné, že by nám to škodilo!

Prečo nám pšenica škodí?

Poďme sa pozrieť ako sa to mohlo stať. Čo to zapríčinilo. Kto za to môže?

V prvom rade by bolo dobré si uvedomiť, že chlieb ktorý spomína biblia a chlieb ktorý sa predáva dnes je v podstate úplne iný produkt. Nemajú už spoločné takmer nič!

• V tých dávnych časoch sa pripravoval chlieb “nekvasený”, bez prídavných látok. To je prvá zásadná zmena.
• Tá druhá je samotná základná surovina, múka. Je úplne odlišná. V čom spočíva tá veľká zmena? V samotnom obilí – pšenici (zmien sa dočkali aj iné obilniny ako raž, jačmeň a podobne).

Na počiatku, čiže aj v už spomínaných biblických dobách, sa pestovala pšenica “jednozrnka” obsahujúca 14 chromozómov. Krátko po kultivácii jednozrnky a masívnejšom pestovaní vznikol na blízkom východe dvojzrnný variant pšenice, prirodzený potomok jednozrnnej pšenice a nepríbuznej divej špaldovitej trávy (Aegilops speltoides). Spojením ich genetických kódov vznikla zložitejšia dvojzrnná pšenica s 28 chromozómami (Triticum turgidum). V takomto tvare prežila pšenica stovky rokov prakticky bez zásahu.

Prečo bola pšenica upravená?

Okolo roku 1866 Brniansky kňaz a botanik Gregor Mendel, poháňaný túžbou zvýšiť výnosy pri pestovaní pšenice a iných obilnín, popísal nové hybridizačné techniky zahŕňajúce introgresiu a “spätné kríženie”, pri ktorom sa potomok pestovanej rastliny kríži spätne so svojimi rodičmi, alebo s inými odrodami pšenice, prípadne s úplne odlišnými trávami.

Tieto techniky sa naplno rozvinuli až v polovici dvadsiateho storočia, keď vedci začali lepšie chápať pojmy ako heterozygotnosť a génová dominantnosť.

Väčšina z takmer 25.000 druhov pšenice ktoré sú dnes na svete bolo vyvinutých v Medzinárodnom stredisku pre vylepšenie kukurice a pšenice (International Maize and Wheat Improvement Center – IMWIC) so sídlom východne od Mexico City, založené Rockefellerovou nadáciou a Mexickou vládou.

Výsledkom genetických úprav vznikla pšenica so 46 chromozómami (Triticum aestivum), ktorá s pôvodnou jednozrnkou, prípadne dvojzrnkou nemá takmer nič spoločné.

O čo išlo v celom tom snažení, krížení a genetických manipulácií? V prvom rade o výnosy, potom o odolnosť proti herbicídom a pesticídom, ľahšie oddelenie zŕn od pliev. Ďalšie požiadavky si dali mlynári, pekári (aby boli výrobky pekne nadýchané), cukrári a v neposlednom rade aj konzument, ktorý chcel konzumovať výrobky mäkké, chutné a trvanlivé.  Z

a celú dobu kríženia a genetických manipulácií sa ale bohužiaľ neskúmal vplyv na ľudský organizmus. A ten je katastrofálny!

Sme na pšenicu navyknutý?

Pšenica je najväčší “trip” medzi potravinami. Nič sa jej nevyrovná. Pšenica vytvára po strávení polypeptidy, ktoré majú schopnosť preniknúť do mozgu a naviazať sa na receptory opiátov.

Účinok polypeptidov odvodených z pšenice (takzvaných exorfínov) je možné zablokovať podaním liekov na blokovanie opiátov.

Pšenica je jednou z mála potravín, ktoré dokážu meniť správanie, navodzovať príjemné pocity a pri odstránení zo stravy vyvolať abstinenčné príznaky.

Vyskúšajte si mesiac bez pšenice. Zistíte, že to vôbec nie je jednoduché.

Choroby spôsobené pšenicou

Diabetes

• Glykemický index GI je pre odborníkov na výživu mierkou toho, nakoľko sa hladiny cukru v krvi zvýšia za 90 až 120 minút po jedle.
• Glykemický index celozrnného chleba – GI 72!
• Glykemický index stolového cukru – GI 65!

Chlieb má väčší GI ako cukor!

Vysoký cukor v krvi, vyvoláva fenomén “glukotoxicity”, skutočného poškodenia pankreatických beta buniek produkujúcich inzulín, ktoré vyplýva z vysokých hladín cukru v krvi. Pankreatické beta bunky sa poškodzujú aj pri procese “lipotoxicity”, straty beta buniek v dôsledku zvýšených triglyceridov a mastných kyselín, aké sa vyvíjajú pri opakovanom trávení sacharidov. V dôsledku glukotoxicity, lipotoxicity a zápalov beta bunky postupne chradnú a odumierajú a ich počet sa pomaly zníži na menej ako 50% z normálneho množstva.

Celiakia

Celiakia je “veľký imitátor”, keďže sa prejavuje množstvom spôsobov. Nie je pravdou, že sa musí prejavovať len črevnými problémami ako sú hnačky a kŕče. Aj keď aj to sa stáva, nie je to pravidlom.

Kým asi 50% ľudí zažíva klasické kŕče, hnačky a postupné chudnutie u druhej polovice sa prejaví anémia, migrény, artritída, neurologické príznaky, neplodnosť, depresie, chronická únava a množstvo iných symptómov a porúch, ktoré na prvý pohľad nemajú s celiakiou nič spoločné!

Medzi choroby spojené s celiakiou t.j. imunitou sprostredkovanou intoleranciou lepku patria:

• Herpetiformná dermatitída – je svrbiaca, hrbolatá vyrážka, ktorá sa obvykle vyskytuje na lakťoch, kolenách, chrbte.
• Ochorenie pečene – môže nadobúdať rôzne formy až po primárnu biliárnu cirhózu až biliárnu rakovinu.
• Autoimunitné choroby – reumatoidná artritída, Hashimotova tyreoiditída, ochorenie spojivového tkaniva, lupus, astma, zápalové ochorenia čriev ako napríklad ulcerózna kolitída a Crohnova choroba.
• Neurologické poškodenia – ataxia, periférna neuropatia, gluténová encefalopatia.
• Nutričný deficit – anémia je medzi celiatikmi veľmi bežná (69%), nedostatok vitamínu B12, kyseliny listovej, zinku a vitamínov A, D, E a K rozpustných v tukoch je taktiež bežný.

Je preukázané, že reakcie spustené lepkom sa dotknú každého orgánu v ľudskom tele bez výnimky. Oči, mozog, dutiny, cievy, kosti, pľúca – na čokoľvek si spomeniete, všade sa nájdu gluténové protilátky!

Ďalšie ochorenia

Konzumácia pšenice ako aj iných obilnín je “extrémny šport”. Preukázateľne pšenica škodí a spôsobuje závažné ochorenia ako diabetes, celiakiu, obezitu, kardiovaskulárne ochorenia, ochorenia kože a narúšaním zásaditej acidobázy spôsobuje osteoporózu a iné problémy.

Zvyšovaním glykemického indexu okamžite stimuluje zvýšenú tvorbu inzulínu, ktorý zas vyvoláva pocit hladu ako dôsledok hypoglykemického šoku. Automaticky siahneme po jedle, väčšinou s obsahom pšenice. A kolotoč sa opakuje.

Celé roky počúvame o zdravých cereálnych a celozrnných potravinách. Plných vlákniny a potrebných vitamínov, minerálov – zdravej energie. Počúvame ako bez toho nemôžeme existovať, ako budeme bez toho chorí a nevládni. Je to fikcia a nezakladá sa na pravde.

Človek nekonzumujúci pšenicu: štíhly, plný energie, nízke triglyceridy, vysoký HDL (“dobrý”) cholesterol, normálna hladina cukru v krvi, normálny krvný tlak, dobre spávajúci a s dobre fungujúcim tráviacim traktom.